Je to jednoduchšie, akoby ste čakali. Ak máte ostrý rezbársky nôž, lyžičkár a sekerku, viac potrebujete zručnosť ako talent, aby ste vystrúhali lyžicu, s ktorou sa dá naozaj najesť. Prvú zahodíte pred dokončením, druhú v jej nemotornosti porovnáte s kovovou a keď sa pustíte do tretej, aj guláš z nej vychlípete až po dno ešusu.
Aká je najdôležitejšia rada pre začiatočníkov? Lyžica musí byť plytká, tenká ako plech a v krku prehnutá. Inak bude vždy zaostávať za tou každodennou. Nehľadajte nové tvary, ale hľadajte spôsob ako vytvarovať drevo do želanej podoby.
1. Pripravte si klátik
Vŕba, topoľ, breza alebo lipa - najlepšie sa vám bude pracovať s mäkkým a riedkym drevom. Nezáleží na tom či je živé alebo suché, hlavné je aby ste stiahli kôru, rozpolili ho sekerkou na polovicu a uhladili stredovú plochu nožom. Bude to prvé zoznámenie s vláknami dreva a tým, ako sa správajú pod čepeľou.
2. Obkreslite lyžicu
Priložte naozajstnú lyžicu na klátik vypuklou stranou nahor a obkreslite ju mäkkou ceruzou. Berte to ako kresliarske cvičenie. Preskúmajte geometriu a veľkosť funkčnej lyžice, všimnite si fádnosť rukoväte. Práve pri nej sa zastavíte, aby ste si načrtli podľa svojho vkusu krajšiu, atraktívnejšiu.
3. Zlom alebo kontúra
Žiadna lyžica nie je pri pohľade z boku plochá. Nahor smeruje špička lyžice, i koniec jej rukoväte. Teraz, keď už na polienko nazeráte inak ako na kus dreva, je čas aby ste mu udali priečny profil. Ten najjednoduchší je zlom, neskôr sa naučíte i oblú kontúru. Naznačte deliacu čiaru, rovnou čepeľou vytvorte reliéf. Nič na tom, že sa nákres stratil v stružlinách. Nakreslíte si nový.
4. Jamka
Oblým ostrým lyžičkára vyformujte jamku lyžice. Hrubý úber robte priečne cez vlákna, dohladzovanie v ich smere. Pozorne si pri každom ťahu všímajte geometriu jamky na naozajstnej lyžici. Nikdy nie je hlboká, vždy prechádza od plytkej špičky s hlbšiemu jadru. Dodržte správny tvar, inak to nebude fungovať.
5. Tvarovanie profilu
Dlhé rezy ste si už nacvičili pri výrobe zlomu. Tentokrát sa sústredíte na bočné strany lyžice. Podľa kontúr režete jednu dlhú triesku za druhou. Pri každom ťahu si všímajte čo vám hovorí drevo, ako sa správajú vlákna pri odklone čepele. Buďte trpezliví, krátke a plytké rezy kombinujte s mocnejšími.
6. Zoštíhlenie
Nie, lyžica nie je len zalomenou plackou s jamkou na polievku. Ustrojiť musíte aj jej spodnú časť, aby získala tenký a jemný profil. Tentorkrát sa už žiadajú krátke a dobre smerované ťahy, pri ktorých musíte mať cit nielen pre drevo, ale aj pre geometriu. Predná časť lyžice je tenká, driek je štíhly, rúčka zospodu zaoblená. Musíte to cítiť v oku i ruke.
7. Hrášok
Je fajn, ak sa od začiatku rozhodnete kombinovať úžitkovú rezbu s ozdobnou. To najjednoduchšie, čo môžete k rukoväti lyžice pripojiť je hrášok. Malá guľôčka na jej konci. Hoci túto prácu možno zvládnuť i s čepeľou klasického tvaru, obrátená, ostrá špička je pre začiatočníka istotou naviac.
8. Zdobenie
Ak ste zvládli na konci rukoväte vyrezať hrášok, zdobený reliéf už bude hračkou. Nechajte sa inšpirovať tým najjednoduchším, do ktorého sa môžete pustiť. Tvarový reliéf podľa nakreslenej línie vyrobte prvý vo forme vypuklého stredu. Stredový kosoštvorec potom už len zahĺbte. I tu je fajn ak má nôž špičku otočenú smerom nadol.
9. Dobrú chuť
Ak si nacvičíte ťahy a pôjde vám to, veľmi rýchlo sa prepracujete do štádia, keď vám na vystrúhanie lyžice postačí 10 až 15 minút času. Zabudnite na napúšťanie olejom či voskovanie. Každá lyžica je svojim spôsobom jednorazovka - napáchne jedlom po prvom použití, takže pri každom ohníku si vždy vystrúhate novú.
