Victorinox je jednoznačne mojou najobľúbenejšou spoločnosťou produkujúcou multifunkčné nože. Viem,......viem, bloger, ktorý píše recenzie by mal byť nestranný, hodnotiť klady aj zápory výrobkov. V prípade Victorinoxu to asi nepôjde, pretože mám k značke silný citový vzťah. Mnohí mi napokon dáte za pravdu, že negatíva takmer neexistujú, nakoľko ide o jednu z posledných firiem, ktorá poskytuje na svoje výrobky doživotnú záruku.
Za mojich detských čias padol socializmus a začali sa k nám dovážať aj švajčiarske nože, po ktorých sme tak veľmi túžili. Každý chcel byť predsa ako MacGyver, ale máloktorý z nás si ich mohol dovoliť kúpiť zo svojho vreckového. Napokon som si jeden zaobstaral z polievačkových peňazí za 120 korún (na vtedajšiu dobu hotový majetok). Na svoj vytúžený nôž som si musel poctivo zarobiť trojhodinovým vymetaním domov a "únavným" pojedaním zákuskov a šunkovej rolády. Bol to môj najväčší poklad, s ktorým som aj zaspával (samozrejme v zatvorenom stave). Stačilo však mojich spomienok pozrime sa na históriu spoločnosti.
V roku 1880 patrilo Švajčiarsko medzi najchudobnejšie krajiny Európy a veľa ľudí bolo prinútených emigrovať do zahraničia kvôli zamestnaniu. Medzi nich patril aj mladý Karl Elsener, ktorý najskôr robil tovariša v Paríži, potom v nemeckom Tuttlingene. Práca mimo domova ho však nenapĺňala a preto sa napriek ťažkým životným podmienkam rozhodol vrátiť do Švajčiarska. V roku 1884, keď mal 24 rokov, založil nožiarstvo v meste Ibach. Jednoduché stroje v jeho kováčskej dielni, boli poháňané pomocou vodného kolesa. Peňazí nemal nikdy nazvyš, ale jeho obetavá matka Victoria ho v podnikaní aktívne podporovala. Karl bol veľmi pracovitý, čoho dôkazom bolo aj to, že o sedem rokov neskôr vytvoril zväz kováčskych majstrov, ktorý mali záujem zásobovať armádu svojimi výrobkami. Tisícky hodín práce prinieslo ovocie v roku 1891, kedy uzrel svetlo sveta prvý nôž Swiss Soldier, ktorý armáda začala testovať.
Bol vyrobený z uhlíkovej ocele, osadený drevenou rukoväťou a obsahoval základné nástroje (hlavnú čepeľ, šrobovák, otvárač na konzervy a šidlo). Tento model bol robustný a ťažký, ale v armáde si ho kvôli úžitkovej hodnote nevedeli vynachváliť. V roku 1897 vyrobili elegantnejší nož Swiss Officer´s, ktorý bol určený predovšetkým pre dôstojníkov, ale zaobstarávali si ho aj mnohí radoví vojaci a civilisti v špecializovaných obchodoch.
V roku 1908 sa Karl rozhodol pomenovať spoločnosť Victoria, na počesť svojej nedávno zosnulej matky. Prebehla aj registrácia loga, ktoré pozostáva zo štítu, na ktorom je vyobrazený helvétsky kríž. Ďalšia zmena názvu spoločnosti prišla v roku 1921, kedy bola vynájdená nerezová oceľ, ktorá sa medzinárodne začala označovat skratkou INOX. Spojením mena VICTORIA a názvu ocele INOX vznikol súčasný názov.
Po druhej svetovej vojne sa Elsener zameral na nové odbytištia a začal zásobovať svojimi dôstojníckymi nožmi americkú armádu. Tento krok sa časom ukázal ako správny, nakoľko sú USA do dnešného dňa najväčším odberateľom výrobkov Victorinox. Spoločnosť mala kontinuálny rast a v roku 1980 sa jej výrobne priestory rozšírili z pôvodných 11 000 na 27 000 metrov štvorcových. Obrovskému úspechu dopomohla aj vesmírna agentura NASA, ktorá schválila SWISS ARMY KNIFE, ako oficiálnu súčasť vybavenia astronautov. Najznámejším prípadom použitia noža bolo, keď Chris Hadfield uvoľňoval modelom Master Craftsman zaseknutý poklop na vesmírnej stanici MIR.
Ťažké obdobie pre spoločnosti Victorinox a Wenger nastalo po útoku na svetové obchodné centrum v roku 2001. Sprísnenie legislatívy pre civilnú leteckú dopravu, prinieslo úplný zákaz držania vreckových nožov na palubách lietadiel. Pre spoločnosti to znamenalo obrovský problém, pretože veľa turistov si predtým odnášalo domov švajčiarsky nôž ako suvenír. Obchody sa predtým nachádzali dokonca aj v letiskových halách. Zisky obidvoch spoločností týmto opatrením rapídne klesali. Victorinoxu sa našťastie podarilo ťažkosti prekonať a naďalej ročne vyrobí 23 miliónov nožov. Horšie dopadla firma Wenger, ktorej produkcia klesla na 2,2 milióna kusov ročne a v roku 2004 sa ocitla na pokraji krachu.
Victorinox oslabenú konkurenciu odkúpil v roku 2005 a snažil sa ju udržať na trhu. Kvôli silnej zahraničnej konkurencii sa v roku 2013 Karl Elsener IV rozhodol zjednotiť sily a spojiť značky. Logo Wengeru sa objavuje už len na licencovaných produktoch, ako sú napr. hodinky, batožina a oblečenie. Najobľúbenejšie modely nožov sa však neprestali vyrábať a v súčasnej ponuke ich nájdete pod označením Victorinox Delémont.
Všetky modely nožov Victorinox v našej ponuke nájdete tu.
Počas svojej dlhej histórie získala spoločnosť aj mnoho dizajnových ocenení. Victorinox Swisschamp je vystavený v múzeu moderného umenia v New Yorku a štátnom múzeu úžitkového umenia v Mníchove. Imidžovka Victorinox Tomo, ktorý je výsledkom spolupráce s japonským dizajnérom Kazumom Yamaguchim získal prestížne ocenenie RED DOT DESIGN AWARD. Nôž je navrhnutý podľa zásad Zen- budhizmu a vyznačuje sa minimalizmom a krásou.
Multifunkčný nôž Victorinox Rescue Tool
Ďaľším veľmi zaujímavým kúskom, ktorý by si zaslúžil viac pozornosti je Victorinox Rescue Tool. V roku 2007 ho odborníci ohodnotili ako najlepší zachranársky nôž na svete. Na oficialných stránkach je označovaný, ako nôž pre hasičov, záchranárov a bezpečnostné zložky. Podľa môjho skromného názoru, by si zaslúžil čestné miesto v každom vozidle. Život je ten najcennejší dar, ktorý sme dostali a každého z nás môže v aute prekvapiť situácia, ktorú ani pri najväčšej opatrnosti nedokážeme ovplyvniť. Môže ísť o nehodu zapríčinenú počasím, alebo idiotom, ktorý mal zlý deň a potrebuje sa rýchlou jazdou vybujačiť na cestách. Svedčí o tom aj minuloročná štatistika nehodovosti : 242 mŕtvych a 1041 ťažko zranených osôb.
Prejdime však k parametrom Rescue Tool-u, ktorý má v zatvorenom stave 111 mm a obsahuje tieto nástroje: hlavnú čepeľ, krížový a plochý skrutkovač, hrot na rozbíjanie okien, otvárač fliaš, odstraňovač izolácií z drotôv, výstružník, čepeľ na rezanie bezpečnostných pásov, krúžok na kľúče, pinzetu, špáradlo, pílku na rezanie trieštivého skla a nylonový prívesok na uľahčenie vyťahovania z púzdra. Nôž sa vyrába v dvoch variantách. Prvá má jednoručné otváranie hlavnej čepele s kombinovaným ostrím a poistkou. Druhá verzia má klasickú DROP POINT-ovú čepeľ, ktorá sa otvára dvomi rukami pomocou nechetníku. Zaujímavosťou je aj fakt, že plastová rukoväť je luminiscenčná. Rescue Tool je vyrobený z kvalitnej chróm molybdénovej ocele švédskeho pôvodu, ktorá je kalená na rôznu tvrdosť v závislosti od nástrojov. Medzisteny sú vyrobené z leteckého hliníku. Najviac namáhané časti noža, t.j. rozbíjač okien a pílka na trieštivé sklo sú vymeniteľné, nakoľko sa predpokladá jednorázove použitie v kritickej situácii. Náhradné diely sú lacné a dostupné u predajcu.
Ďalšou veľmi dôležitou časťou noža je rezač bezpečnostných pásov. Jeho zohnutý tvar a zubaté ostrie si hravo poradí aj z najsilnejším nylonom. Navyše život zachraňujúce čepele ako rezač popruhov a pílka na sklo, sú riešené tak, aby v zatvorenom stave nekopírovali presne tvar rukoväte, ale mierne z nej vyčnievali.
Dizajnéri v spolupráci zo záchrannými zložkami mysleli na to, že po nehode môžete mať jednu ruku nefunkčnú a snažili sa čo najviac uľahčit otváranie noža, aby ste sa dokázali vyslobodiť zo zdemolovaného auta. Ďalšie nástroje už nebudem opisovať, nakoľko každý z vás predsa vie, na čo slúži pinzeta, špáradlo alebo otvárač na fľaše. Verím, že vám recenzia pomôže pri výbere kvalitného rescue noža. Keď sa podarí zachrániť čo i len jeden život, tak táto recenzia mala svoj význam. Prajem vám veľa šťastných kilometrov bez nehody, aby ste tento nôž nikdy nemuseli použiť.
Autor: Róbert Szőke